Milí priatelia.
Stala sa nám VEĽKÁ VEC. Je to OBROVSKÁ, PRELOMOVÁ udalosť v Elenkinom a našom svete a je za ňou kopa tvrdej práce. Dva roky sme sa usilovne snažili a dnes ohlasujeme veľký úspech. O čo ide vám samozrejme neprezradím hneď takto na začiatku, ale garantujem, že stojí za to "neprepínať".
Pôjdeme pekne po poriadku. Náš malý veľký cestovateľ, Elenka, je skvelá baba (ale o tom sme už pár krát hovorili). Na dlhé trasy je už silne navyknutá a dokonca sa výletov do Švajčiarska sama dožaduje. A tak sa pýtam: "Milý rodič, čo neurobíš pre šťastie svojho dieťaťa?" No predsa dám aj hlavu na klát a tak poď ho, za posledné obdobie sme to do Lausanne otočili dva krát. Čo je samozrejme dôležitejšie, obe návraty domov sa niesli v duchu dobrých správ. Elenka úspešne bojuje, staré nádory ostali neaktívne a žiadne nové sa nevytvorili. A tak sme sa tešili a ďalej pracovali na silných očkách. V pôvodnom režime sme sa hrali hry, ktoré by nám mohli pomôcť vidieť viac, zvyšovali sme náročnosť a pokúšali sme sa na striedačku zakrývať očká. Kameň sváru vždy nastal, keď sme zakryli ľavé oko a Elenka bola nútená viac namáhať pravé, teda viac zasiahnuté. Nemala to rada a vyslovene to odmietala. Tak sme predpokladali, že pravým okom asi veľa nevidí. No nevzdávali sme sa a po trošku sme zakrývali vždy znova a znova. Keď hovorím, že po trošku, tak tým myslím sekundy, maličké okamihy každý deň, dlhé mesiace. Šlo to ťažšie a šlo to veľmi pomaly, ale v decembri sme skúsili veľkú vec. Zakryli sme lepšie očko a pustili sme dieťa do sveta. A to dieťa kráčalo, nepadalo a dobre sa orientovalo. Dokonca prekvapilo tak veľmi, že bezproblémov nachádzalo veci, o ktoré sme ju poprosili a ktoré z čisto výskumných dôvodov neboli vôbec umiestnené na svojom štandardnom mieste. A tak dnes môžeme s radosťou ohlásiť: "Milí naši dobrodinci! Oko, o ktoré sme išli SPOLU bojovať, oko, ktoré dlho neposlúchalo a zdalo sa, že nemá nádej, presne oko, ktoré rakovina mala v pláne použiť ako svoj ďalší skalp... To oko dnes vidí, funguje a my sme za to veľmi veľmi vďační." Samozrejme naďalej pracujeme, aby sme z neho, tak ako aj z ľavého, vytĺkli maximum. Fantastické je, že hoci to Elenka nemá rada, už dovolí, aby sme cielene trénovali každé oko samostatne. Máme teraz super novú aktivitu. Lepíme si mozajky, kde Elenka musí sama určiť aký tvar spomedzi trojuholníka, štvorca a guličky v 3 rôznych farebných prevedeniach nalepí na presne vymedzené miesto a ide jej to skutočne super. Zasiahnutejšie pravé oko trénujeme v neznámych priestoroch, kde ho Elenka kvôli vlastnej bezpečnosti a orientácii musí skutočne namáhať a pred dvoma týždňami sme začali aj odborným tréningom s očnou terapeutkou. Ach verte mi, veci o ktorých tu píšem sú pre nás veľkými udalosťami a tá najhorúcejšia sa stala práve dnes. Elenka dnes videla svoju prvú dúhu. Nie že by sme predtým žiadnu nestretli, ale pokora nám nikdy nedovolila otestovať, či ju Elenka vidí. Dnes sme to skúsili a s radosťou prehlasujeme, VIDÍ.
No a teraz trošku k čísielkam. Ako som už spomínala, za to ukrutne dlhé obdobie od nášho posledného blogu sme boli vo Švajčiarsku dvakrát. Boli to konkrétne dátumy 12. 12. 2013 a 13. 02. 2014 v sumách CHF 1.424,10 a CHF 793,55. Nič sa nezmenilo na fakte, že obe zákroky boli hradené z Elenkinho účtu. Nič sa nezmenilo ani na fakte, že nemocnica nám z času na čas dopošle dodatočnú faktúru z predošlého zákroku. Tak sa stalo aj teraz, konkrétne zo dňa 20. 08. 2013 vo výške CHF 120,45. Suma sumárum, z 5.000 frankového depotu, ktorý sme v nemocnici zložili bola odrátaná čiastka CHF 2.338,10, čo v prepočte predstavuje sumu 1.908,65 EUR. Najbližší zákrok je plánovaný na 10. 04. 2014. Keďže peniaze z pôvodného depotu sa už pomaly míňajú, najbližší zákrok budeme musieť zaplatiť nový, znova vo výške CHF 5.000,00. Zároveň 11. 04. 2014 je naplánované kontrólne MRI mozgu po jednom roku (posledné MRI bolo robené 12.04.2013), čo bude tiež stáť nejaký ten peniaz. V neposlednom rade to bude taktiež znamenať kopu faktúr a dodatočných faktúr, doplatkov a preplatkov... a všetko to ako vždy nájdete na tejto stránke, v záložke "Koľko by to malo stáť".
Čo dodať na záver, keďže novoročné priania som nenávratne minula. Tak aspoň takto dodatočne, milí moji... Všetkým Vám, ktorí teraz prežívate krásne obdobie svojho života, svoje šťastie si uvedomujete a plne si ho užívate prajem, nech pri Vás čo najdlhšie ostane. Nech Vás ani náhodou neopúšťa. A Vy, milí moji, ktorí v týchto dňoch musíte zvádzať ťažký boj, či už s chorobou alebo DOČASNOU nepriazňou osudu, tak Vám v týchto neľahkých časoch zo srdca prajem trpezlivosť našej Elenky a odhodlanie sebevlastné pre našu energickú žienku, Júliu.
Bozkávam
Stala sa nám VEĽKÁ VEC. Je to OBROVSKÁ, PRELOMOVÁ udalosť v Elenkinom a našom svete a je za ňou kopa tvrdej práce. Dva roky sme sa usilovne snažili a dnes ohlasujeme veľký úspech. O čo ide vám samozrejme neprezradím hneď takto na začiatku, ale garantujem, že stojí za to "neprepínať".
Pôjdeme pekne po poriadku. Náš malý veľký cestovateľ, Elenka, je skvelá baba (ale o tom sme už pár krát hovorili). Na dlhé trasy je už silne navyknutá a dokonca sa výletov do Švajčiarska sama dožaduje. A tak sa pýtam: "Milý rodič, čo neurobíš pre šťastie svojho dieťaťa?" No predsa dám aj hlavu na klát a tak poď ho, za posledné obdobie sme to do Lausanne otočili dva krát. Čo je samozrejme dôležitejšie, obe návraty domov sa niesli v duchu dobrých správ. Elenka úspešne bojuje, staré nádory ostali neaktívne a žiadne nové sa nevytvorili. A tak sme sa tešili a ďalej pracovali na silných očkách. V pôvodnom režime sme sa hrali hry, ktoré by nám mohli pomôcť vidieť viac, zvyšovali sme náročnosť a pokúšali sme sa na striedačku zakrývať očká. Kameň sváru vždy nastal, keď sme zakryli ľavé oko a Elenka bola nútená viac namáhať pravé, teda viac zasiahnuté. Nemala to rada a vyslovene to odmietala. Tak sme predpokladali, že pravým okom asi veľa nevidí. No nevzdávali sme sa a po trošku sme zakrývali vždy znova a znova. Keď hovorím, že po trošku, tak tým myslím sekundy, maličké okamihy každý deň, dlhé mesiace. Šlo to ťažšie a šlo to veľmi pomaly, ale v decembri sme skúsili veľkú vec. Zakryli sme lepšie očko a pustili sme dieťa do sveta. A to dieťa kráčalo, nepadalo a dobre sa orientovalo. Dokonca prekvapilo tak veľmi, že bezproblémov nachádzalo veci, o ktoré sme ju poprosili a ktoré z čisto výskumných dôvodov neboli vôbec umiestnené na svojom štandardnom mieste. A tak dnes môžeme s radosťou ohlásiť: "Milí naši dobrodinci! Oko, o ktoré sme išli SPOLU bojovať, oko, ktoré dlho neposlúchalo a zdalo sa, že nemá nádej, presne oko, ktoré rakovina mala v pláne použiť ako svoj ďalší skalp... To oko dnes vidí, funguje a my sme za to veľmi veľmi vďační." Samozrejme naďalej pracujeme, aby sme z neho, tak ako aj z ľavého, vytĺkli maximum. Fantastické je, že hoci to Elenka nemá rada, už dovolí, aby sme cielene trénovali každé oko samostatne. Máme teraz super novú aktivitu. Lepíme si mozajky, kde Elenka musí sama určiť aký tvar spomedzi trojuholníka, štvorca a guličky v 3 rôznych farebných prevedeniach nalepí na presne vymedzené miesto a ide jej to skutočne super. Zasiahnutejšie pravé oko trénujeme v neznámych priestoroch, kde ho Elenka kvôli vlastnej bezpečnosti a orientácii musí skutočne namáhať a pred dvoma týždňami sme začali aj odborným tréningom s očnou terapeutkou. Ach verte mi, veci o ktorých tu píšem sú pre nás veľkými udalosťami a tá najhorúcejšia sa stala práve dnes. Elenka dnes videla svoju prvú dúhu. Nie že by sme predtým žiadnu nestretli, ale pokora nám nikdy nedovolila otestovať, či ju Elenka vidí. Dnes sme to skúsili a s radosťou prehlasujeme, VIDÍ.
No a teraz trošku k čísielkam. Ako som už spomínala, za to ukrutne dlhé obdobie od nášho posledného blogu sme boli vo Švajčiarsku dvakrát. Boli to konkrétne dátumy 12. 12. 2013 a 13. 02. 2014 v sumách CHF 1.424,10 a CHF 793,55. Nič sa nezmenilo na fakte, že obe zákroky boli hradené z Elenkinho účtu. Nič sa nezmenilo ani na fakte, že nemocnica nám z času na čas dopošle dodatočnú faktúru z predošlého zákroku. Tak sa stalo aj teraz, konkrétne zo dňa 20. 08. 2013 vo výške CHF 120,45. Suma sumárum, z 5.000 frankového depotu, ktorý sme v nemocnici zložili bola odrátaná čiastka CHF 2.338,10, čo v prepočte predstavuje sumu 1.908,65 EUR. Najbližší zákrok je plánovaný na 10. 04. 2014. Keďže peniaze z pôvodného depotu sa už pomaly míňajú, najbližší zákrok budeme musieť zaplatiť nový, znova vo výške CHF 5.000,00. Zároveň 11. 04. 2014 je naplánované kontrólne MRI mozgu po jednom roku (posledné MRI bolo robené 12.04.2013), čo bude tiež stáť nejaký ten peniaz. V neposlednom rade to bude taktiež znamenať kopu faktúr a dodatočných faktúr, doplatkov a preplatkov... a všetko to ako vždy nájdete na tejto stránke, v záložke "Koľko by to malo stáť".
Čo dodať na záver, keďže novoročné priania som nenávratne minula. Tak aspoň takto dodatočne, milí moji... Všetkým Vám, ktorí teraz prežívate krásne obdobie svojho života, svoje šťastie si uvedomujete a plne si ho užívate prajem, nech pri Vás čo najdlhšie ostane. Nech Vás ani náhodou neopúšťa. A Vy, milí moji, ktorí v týchto dňoch musíte zvádzať ťažký boj, či už s chorobou alebo DOČASNOU nepriazňou osudu, tak Vám v týchto neľahkých časoch zo srdca prajem trpezlivosť našej Elenky a odhodlanie sebevlastné pre našu energickú žienku, Júliu.
Bozkávam