Milí priatelia.
Dnes Vás čaká blog plný dobrých správ, ktorý začneme trochu netradične a otočíme poradie noviniek. Stalo sa nám totiž niečo krásne a nevydržíme nepodeliť sa.
Tak ako na celom Slovensku bolo predminulý týždeň v Nitre jedno škaredé a sychravé počasie. Boli sme s Elenkou v kuchyni a robili posledné "úpravy" na našom obede. Elenka už sedela za stolom pri okne, keď mi v tom zrazu hovorí: "Samé domy, samé domy." V zápale práce mi najprv nedošlo, čo si to tam džavoce. Až po chvíli prišlo "malé klik". Z nášho okna v kuchyni máme totiž výhľad rovno na rodinnú výstavbu. Je od nás vzdialená približne 300 metrov (preto ten názov) a Elenka to v tom škaredom šere aj na takú diaľku rozpoznala. Samozrejme, na rad prišla kontrolna otázka: "Elenka, kde sú samé domy?" Ona mi suverénne ukázala: "Tam!" Dobre, priznávame, možno ešte nerozozná z okna postavy a nejaký ten skeptik by mohol namietať... My sa ale stále zlepšujeme a každým dňom dokážeme viac. Napríklad už dnes krásne rozoznávame farby a hrajeme sa s hríbikmi, ktoré podľa predlôh napichujeme na správne miesta v plexiskle. Dokonca dokážeme navliekať aj korálky a náročnejšie formy pexesa zvládame ľavou zadnou. Je pravda, že nás čaká ešte veľa práce, ale verte, s Elenkou je radosť pracovať.
Ohľadom nemocnično-liečebným noviniek môžme informovať, že Elenkin zákrok zo štvrtka minulého týždňa dopadol dobre. Dosť dobre. Elenka bola opäť silná baba a v priebehu 4 týždňov nedala žiadnemu nádoru v jej očkách nádej na život. Na sále bola opäť veľmi krátko. Žiaden nový nepriateľ sa nenašiel a všetky staré nádory sa držali pod kontrolou. Samozrejme dostavila sa aj odmena za jej veľkú statočnosť a bojovnosť... Dostali sme dlhšie prázdniny a najbližších 6 týždňov strávime doma, v pohode a bez narkóz.
Chcelo to však ešte jednu malú daň, ale tá tiež patrí do balíka pozitívnych noviniek. Elenka si svoje dlhšie prázdniny musela ešte zaslúžiť cez jednu dodatočnú celkovú anestézu, počas ktorej bolo KONEČNE urobené kontrolne MRI mozgu. Táto magnetická rezonancia bola plánovaná a následne prekladaná už od septembra minulého roku. Buď sme boli chorí my alebo bola zrušená zo strany nemocnice. Na dôvodoch dnes už nezáleží. Podstatné je, že minulý piatok sme sa na ňu konečne dostali. Konkrétne výsledky ešte nemáme ale predbežne sa zdalo byť všetko v poriadku. Avšak toto MRI sme museli hradiť z peňazí na Elenkinom účte. Priamo na mieste v univerzitnej nemocnici - Centre hospitalier universitaire vaudois, Lausanne, sme zatiaľ zaplatili počiatočný depot 3.300 CHF. Zámerne ho označujeme ako "počiatočný depot", pretože skúsenosť ukázala, že dodatočné šeky za svojpomocne platené zákroky nám prichádzajú postupne poštou. Samozrejme, žiadna suma, ktorá nebude dokladovo podložená logicky nebude z Elenkinho účtu ani stiahnutá. Konkrétny doklad o zaplatení spomínaných 3.300 CHF nájdete opäť v záložke "Koľko by to malo stáť".
Na dnes to bude z našej strany všetko. Keď budeme mať niečo nové, budete o nás počuť.
S pozdravom
jarou navnadení Dicovci
Dnes Vás čaká blog plný dobrých správ, ktorý začneme trochu netradične a otočíme poradie noviniek. Stalo sa nám totiž niečo krásne a nevydržíme nepodeliť sa.
Tak ako na celom Slovensku bolo predminulý týždeň v Nitre jedno škaredé a sychravé počasie. Boli sme s Elenkou v kuchyni a robili posledné "úpravy" na našom obede. Elenka už sedela za stolom pri okne, keď mi v tom zrazu hovorí: "Samé domy, samé domy." V zápale práce mi najprv nedošlo, čo si to tam džavoce. Až po chvíli prišlo "malé klik". Z nášho okna v kuchyni máme totiž výhľad rovno na rodinnú výstavbu. Je od nás vzdialená približne 300 metrov (preto ten názov) a Elenka to v tom škaredom šere aj na takú diaľku rozpoznala. Samozrejme, na rad prišla kontrolna otázka: "Elenka, kde sú samé domy?" Ona mi suverénne ukázala: "Tam!" Dobre, priznávame, možno ešte nerozozná z okna postavy a nejaký ten skeptik by mohol namietať... My sa ale stále zlepšujeme a každým dňom dokážeme viac. Napríklad už dnes krásne rozoznávame farby a hrajeme sa s hríbikmi, ktoré podľa predlôh napichujeme na správne miesta v plexiskle. Dokonca dokážeme navliekať aj korálky a náročnejšie formy pexesa zvládame ľavou zadnou. Je pravda, že nás čaká ešte veľa práce, ale verte, s Elenkou je radosť pracovať.
Ohľadom nemocnično-liečebným noviniek môžme informovať, že Elenkin zákrok zo štvrtka minulého týždňa dopadol dobre. Dosť dobre. Elenka bola opäť silná baba a v priebehu 4 týždňov nedala žiadnemu nádoru v jej očkách nádej na život. Na sále bola opäť veľmi krátko. Žiaden nový nepriateľ sa nenašiel a všetky staré nádory sa držali pod kontrolou. Samozrejme dostavila sa aj odmena za jej veľkú statočnosť a bojovnosť... Dostali sme dlhšie prázdniny a najbližších 6 týždňov strávime doma, v pohode a bez narkóz.
Chcelo to však ešte jednu malú daň, ale tá tiež patrí do balíka pozitívnych noviniek. Elenka si svoje dlhšie prázdniny musela ešte zaslúžiť cez jednu dodatočnú celkovú anestézu, počas ktorej bolo KONEČNE urobené kontrolne MRI mozgu. Táto magnetická rezonancia bola plánovaná a následne prekladaná už od septembra minulého roku. Buď sme boli chorí my alebo bola zrušená zo strany nemocnice. Na dôvodoch dnes už nezáleží. Podstatné je, že minulý piatok sme sa na ňu konečne dostali. Konkrétne výsledky ešte nemáme ale predbežne sa zdalo byť všetko v poriadku. Avšak toto MRI sme museli hradiť z peňazí na Elenkinom účte. Priamo na mieste v univerzitnej nemocnici - Centre hospitalier universitaire vaudois, Lausanne, sme zatiaľ zaplatili počiatočný depot 3.300 CHF. Zámerne ho označujeme ako "počiatočný depot", pretože skúsenosť ukázala, že dodatočné šeky za svojpomocne platené zákroky nám prichádzajú postupne poštou. Samozrejme, žiadna suma, ktorá nebude dokladovo podložená logicky nebude z Elenkinho účtu ani stiahnutá. Konkrétny doklad o zaplatení spomínaných 3.300 CHF nájdete opäť v záložke "Koľko by to malo stáť".
Na dnes to bude z našej strany všetko. Keď budeme mať niečo nové, budete o nás počuť.
S pozdravom
jarou navnadení Dicovci