Dobré ráno,
dlhšie sme sa neozvali a tak bez zdržiavania ideme rovno k veci. Od posledného blogu sme boli na liečebnom výlete v Lausanne dva krát a preto bude o čom písať. :)
Prvý z týchto dvoch zákrokov sa konal 16.8.2011. Vtedy Elenke bolo robené len jedno očko a síce pravé. V ľavom nenastali žiadne zmeny a tak nemuselo byť vôbec dotknuté. V spomínanom pravom nám opäť narástlo pár nových nádorov, z toho jeden bol trochu väčší. Našťastie nestihol sa tam vôbec udomácniť a nezakorenil okolo seba viac nádorov. Lekári sa ho pokúsili odstrániť pomocou termoterapie vyšším stupňom ohrevu počas dlhšej doby.
Druhý zákrok sa konal minulý týždeň, konkrétne 6.9.2011. Ukázalo sa, že spomínaný nádor na termoterapiu veľmi nezareagoval. Výrazne sa nezmenil, čo znamená, že sa síce ani nezmenšil ale ani nenarástol. Pre tento krát sa lekári rozhodli "nadrzovku" ho z očka laserom vypáliť. Čo sa však zmenilo bolo ľavé očko. Pár nezbedných buniek sa predsa rozhodlo, že tam bude šarapatiť. Lekári si samy neboli istí, či tam naozaj začína niečo rásť a tak vyskúšali 3 rôzne prístroje, kt. by im mohli pomôcť rozhodnúť o nutnosti zákroku. Až tretí z nich ukázal, že je treba konať a teda v ÚPLNÝCH počiatkoch boli zničené akékoľvek nekalé aktivity. Takéto technické vybavenie pre nás predstavuje obrovskú výhodu. Každý nádor, či už väčší alebo menší nám robí jazvu na sietnici. Logicky teda vyplýva, čím menší nádor, tým menšia jazva. Ľavé očko je dokonca aj to očko, na ktoré Elenka vidí o trošku lepšie. Zdá sa, že sa nám tam zachoval maličký kúsok makula a preto za žiadnych okolností o neho nechceme prísť (mám na mysli to makulo). Teraz musíme trpezlivo vyčkať a pri najbližšej kontrole uvidíme, ako nasadená liečba zabrala.
Ešte v skratke k nášmu obyčajnému bábätkovskému svetu. Od minulej nedele nás môžete oficiálne stretávať ako nefalšovaných chodcov na dvoch nožkách. Elenka to "konečne" dala. Z ničoho nič sa postavila a šla, akokeby to už odjakživa vedela. Prvý skúšobný krok na prázdninách u babky a potom to doma rozbalila naplno. Čo k tomu dodať... Mame sa už úplne nadobro skončila materská dovolenka. Celý deň si nesadneme a z poličiek vyhadzujeme aj tie veci, na ktoré sme predtým nedostali. Pár nových modrín sa vždy nájde ale hlavne, to Elenkine nadšenie z poznania "JA UŽ CHODÍM AKO VEĽKÁ BABA" sa nedá opísať. Je to krásne obdobie.
Pozdravujeme Vás všetkých.
Mama, Tata + MALÝ CHODEC
PS: Veľmi ma to mrzí, ale názov toho stroja som si nezapamätala. Vždy sa snažím, aby naše info pre Vás boli úplné a presné, ale táto skratka mi z hlavy vymazala hneď, ako sme prišli z operačnej sály :( Sľubujem, nabudúce si dám väčší pozor :)
dlhšie sme sa neozvali a tak bez zdržiavania ideme rovno k veci. Od posledného blogu sme boli na liečebnom výlete v Lausanne dva krát a preto bude o čom písať. :)
Prvý z týchto dvoch zákrokov sa konal 16.8.2011. Vtedy Elenke bolo robené len jedno očko a síce pravé. V ľavom nenastali žiadne zmeny a tak nemuselo byť vôbec dotknuté. V spomínanom pravom nám opäť narástlo pár nových nádorov, z toho jeden bol trochu väčší. Našťastie nestihol sa tam vôbec udomácniť a nezakorenil okolo seba viac nádorov. Lekári sa ho pokúsili odstrániť pomocou termoterapie vyšším stupňom ohrevu počas dlhšej doby.
Druhý zákrok sa konal minulý týždeň, konkrétne 6.9.2011. Ukázalo sa, že spomínaný nádor na termoterapiu veľmi nezareagoval. Výrazne sa nezmenil, čo znamená, že sa síce ani nezmenšil ale ani nenarástol. Pre tento krát sa lekári rozhodli "nadrzovku" ho z očka laserom vypáliť. Čo sa však zmenilo bolo ľavé očko. Pár nezbedných buniek sa predsa rozhodlo, že tam bude šarapatiť. Lekári si samy neboli istí, či tam naozaj začína niečo rásť a tak vyskúšali 3 rôzne prístroje, kt. by im mohli pomôcť rozhodnúť o nutnosti zákroku. Až tretí z nich ukázal, že je treba konať a teda v ÚPLNÝCH počiatkoch boli zničené akékoľvek nekalé aktivity. Takéto technické vybavenie pre nás predstavuje obrovskú výhodu. Každý nádor, či už väčší alebo menší nám robí jazvu na sietnici. Logicky teda vyplýva, čím menší nádor, tým menšia jazva. Ľavé očko je dokonca aj to očko, na ktoré Elenka vidí o trošku lepšie. Zdá sa, že sa nám tam zachoval maličký kúsok makula a preto za žiadnych okolností o neho nechceme prísť (mám na mysli to makulo). Teraz musíme trpezlivo vyčkať a pri najbližšej kontrole uvidíme, ako nasadená liečba zabrala.
Ešte v skratke k nášmu obyčajnému bábätkovskému svetu. Od minulej nedele nás môžete oficiálne stretávať ako nefalšovaných chodcov na dvoch nožkách. Elenka to "konečne" dala. Z ničoho nič sa postavila a šla, akokeby to už odjakživa vedela. Prvý skúšobný krok na prázdninách u babky a potom to doma rozbalila naplno. Čo k tomu dodať... Mame sa už úplne nadobro skončila materská dovolenka. Celý deň si nesadneme a z poličiek vyhadzujeme aj tie veci, na ktoré sme predtým nedostali. Pár nových modrín sa vždy nájde ale hlavne, to Elenkine nadšenie z poznania "JA UŽ CHODÍM AKO VEĽKÁ BABA" sa nedá opísať. Je to krásne obdobie.
Pozdravujeme Vás všetkých.
Mama, Tata + MALÝ CHODEC
PS: Veľmi ma to mrzí, ale názov toho stroja som si nezapamätala. Vždy sa snažím, aby naše info pre Vás boli úplné a presné, ale táto skratka mi z hlavy vymazala hneď, ako sme prišli z operačnej sály :( Sľubujem, nabudúce si dám väčší pozor :)