Milí známi neznámi.
Ach, jaj, jaj, pozerám si archív našej stránky a nechce sa mi veriť, že som ju tak hanebne dlho neaktualizovala. Priznávam, že pozorné oko by sa mohlo právom domnievať, že dlhé odmlky na našom blogu boli poväčšinou spôsobené novým dieťaťom v našej rodine... Tak, milé pozorné virtuálne oko, musím Ti oznámiť, že sa mýliš. Detváky ostávajú tri ale hrdosť na našu Elulu rastie s každou návštevou spriatelenej krajiny svajčiarskej :)
Ach priatelia moji, ja Vám to ani nedokážem opísať, aká úľava, hrdosť a radosť do mňa vstúpili po poslednom Elenkinom vyšetrení. Malo to viac dôvodov. My už totiž, čo sa výletov do Lausanne týka, hráme vyšší level 6-mesačných prázdniny. A čo si jedna konkrétna Matka, ktorá je doma s troma malými deťmi a celý deň niet do čoho pichnúť, za taký dlhý čas vsugeruje... Bože, snáď to bude v poriadku. A aby tej Matke málo nebolo, v konkrétnom bode a v konkrétnom čase si začne robiť, podotýkam oprávnené starosti z toho, že Elenka bude úplne prvýkrát vyšetrená bez narkózy. Na jednej strane je to veľmi dobrá správa, lebo to znamená koniec narkózam, ale na strane druhej ten strach... Ako to bude prebiehať? Bude ju to bolieť? Zvládne to to moje bábätko? ...
Ty, Matka! JASNÉ, ŽE TO ZVLÁDNE!!!! VEĎ UŽ DÁVNO TO NIE JE BÁBäTKO!!!
Ľudia moji, vraj bola úžasná. Je treba povedať, že očká jej nerozsvorkovali (môj top strašiak) ale podľa slov zúčastnených Elenka brutálne spolupracovala so všetkými piatimi lekármi na všetkých približne šiestich strojoch s konečným zhrnutím: "Všetko je v poriadku". Ach to bola úľava, keď mi manžel zavolal. A tak som sa tak klasicky, žensky, najprv poriadne rozplakala. Potom som sa upokojila a následne rozplakala odznova. Tak som sa pokúsila komukoľvek zavolať a samozrejme nikto ako naschvál nedvíhal a tak čo budem robiť... znova som si poplakala. Od úľavy, od šťastia, od nadšenia... od hrdosti... Nebesá a osud mi dovolil byť hrdou matkou a som im za to vďačná.
Taktiež som veľmi vďačná za dobrovoľnú a bezplatnú činnosť, ktorú v rámci našej stránky vytvára môj manžel a sumarizuje pre mňa všetky došlé faktúry a korektúry z Lausanne, aby som ich sem potom mohla pohodlne "vyvesiť" pre vašu kontrolu. Takže olalá, nech sa páči, bude to zábava...
Kontrólne MRI mozgu po roku stálo 2.563,50 CHF / 1,035 (kurz) = 2.476,81 €. Už tradične sme pred zákrokom museli zložiť v univerzitnej nemocnici depot, tentokrát vo výške 4.000 CHF. Rozdiel nám už bol vrátený. Vyšetrenie z 21.5.2015 stálo 1.341,38 CHF a spolu s touto faktúrou došla faktúra na dorovnanie z orthoptique z 29.01.2015 na 109,80 CHF. Dokopy je to suma 1.451,18 CHF. Z nej bolo 379,5 CHF uhradených ešte zo starého depotu, ktorý sme menili kurzom 1,22, čo je v prepočte 311,06 €. A tých zvyšných 1.071,68 CHF už šlo z nového depotu, ktorý bol menený pri kurze 1,035 a to vyšlo 1.035,44 €. Spolu sme teda na účet očnej kliniky previedli 1.346,50 €, po pripočítaní faktúr z univerzitnej nemocnice a poplatku za prevod sa dostávame k sume 3.821,81 €. No a napokon po odpočítaní beznarkózového vyšetrenia z 24.11.2015, ktoré stálo 109,80 CHF pri kurze 1,035 = 106,09 €, sa dostávame ku aktuálnemu stavu na účte vo výške 25.925,22 €.
Dnes na záver už nebudem nič dodávať, lebo pozorujúc cez monitor počítača tie moje tri detváky nedokážem odolať a chcem sa ísť s nimi hrať. Verejne priznávam, že tieto nežné cítenia k mojim deťom vždy ukončí hlasne artikulovaná veta: "Netvárte sa, že ma nepočujete a začnite okamžite upratovať". Dokonca som presvedčená, že v rovnakom momente ako naše deti, začnú upratovať aj naši susedia. Samozrejme to nemá nič spoločné s silou môjho hlasu ale hrúbkou spoločných stien a tak, keď už je ten čas vianočný, moji drahí susedia prepáčte. Ale tri deti sú tri deti. A ak ty, pozorné oko virtuálne, máš dojem, že dnešný blog je povznesenej nálade a preto v tebe znova skrslo podozrenie, čo sa deje... Opäť Ťa sklamem, nie je to vyprchajúci vianočný punč, len čarovná radosť zo života.
Šťastné a Veselé
PS: Milý Ježiško, prosím Ťa, prečo si im nosil tú hračku, čo dookola hraje tie isté 4 tóny?
Ach, jaj, jaj, pozerám si archív našej stránky a nechce sa mi veriť, že som ju tak hanebne dlho neaktualizovala. Priznávam, že pozorné oko by sa mohlo právom domnievať, že dlhé odmlky na našom blogu boli poväčšinou spôsobené novým dieťaťom v našej rodine... Tak, milé pozorné virtuálne oko, musím Ti oznámiť, že sa mýliš. Detváky ostávajú tri ale hrdosť na našu Elulu rastie s každou návštevou spriatelenej krajiny svajčiarskej :)
Ach priatelia moji, ja Vám to ani nedokážem opísať, aká úľava, hrdosť a radosť do mňa vstúpili po poslednom Elenkinom vyšetrení. Malo to viac dôvodov. My už totiž, čo sa výletov do Lausanne týka, hráme vyšší level 6-mesačných prázdniny. A čo si jedna konkrétna Matka, ktorá je doma s troma malými deťmi a celý deň niet do čoho pichnúť, za taký dlhý čas vsugeruje... Bože, snáď to bude v poriadku. A aby tej Matke málo nebolo, v konkrétnom bode a v konkrétnom čase si začne robiť, podotýkam oprávnené starosti z toho, že Elenka bude úplne prvýkrát vyšetrená bez narkózy. Na jednej strane je to veľmi dobrá správa, lebo to znamená koniec narkózam, ale na strane druhej ten strach... Ako to bude prebiehať? Bude ju to bolieť? Zvládne to to moje bábätko? ...
Ty, Matka! JASNÉ, ŽE TO ZVLÁDNE!!!! VEĎ UŽ DÁVNO TO NIE JE BÁBäTKO!!!
Ľudia moji, vraj bola úžasná. Je treba povedať, že očká jej nerozsvorkovali (môj top strašiak) ale podľa slov zúčastnených Elenka brutálne spolupracovala so všetkými piatimi lekármi na všetkých približne šiestich strojoch s konečným zhrnutím: "Všetko je v poriadku". Ach to bola úľava, keď mi manžel zavolal. A tak som sa tak klasicky, žensky, najprv poriadne rozplakala. Potom som sa upokojila a následne rozplakala odznova. Tak som sa pokúsila komukoľvek zavolať a samozrejme nikto ako naschvál nedvíhal a tak čo budem robiť... znova som si poplakala. Od úľavy, od šťastia, od nadšenia... od hrdosti... Nebesá a osud mi dovolil byť hrdou matkou a som im za to vďačná.
Taktiež som veľmi vďačná za dobrovoľnú a bezplatnú činnosť, ktorú v rámci našej stránky vytvára môj manžel a sumarizuje pre mňa všetky došlé faktúry a korektúry z Lausanne, aby som ich sem potom mohla pohodlne "vyvesiť" pre vašu kontrolu. Takže olalá, nech sa páči, bude to zábava...
Kontrólne MRI mozgu po roku stálo 2.563,50 CHF / 1,035 (kurz) = 2.476,81 €. Už tradične sme pred zákrokom museli zložiť v univerzitnej nemocnici depot, tentokrát vo výške 4.000 CHF. Rozdiel nám už bol vrátený. Vyšetrenie z 21.5.2015 stálo 1.341,38 CHF a spolu s touto faktúrou došla faktúra na dorovnanie z orthoptique z 29.01.2015 na 109,80 CHF. Dokopy je to suma 1.451,18 CHF. Z nej bolo 379,5 CHF uhradených ešte zo starého depotu, ktorý sme menili kurzom 1,22, čo je v prepočte 311,06 €. A tých zvyšných 1.071,68 CHF už šlo z nového depotu, ktorý bol menený pri kurze 1,035 a to vyšlo 1.035,44 €. Spolu sme teda na účet očnej kliniky previedli 1.346,50 €, po pripočítaní faktúr z univerzitnej nemocnice a poplatku za prevod sa dostávame k sume 3.821,81 €. No a napokon po odpočítaní beznarkózového vyšetrenia z 24.11.2015, ktoré stálo 109,80 CHF pri kurze 1,035 = 106,09 €, sa dostávame ku aktuálnemu stavu na účte vo výške 25.925,22 €.
Dnes na záver už nebudem nič dodávať, lebo pozorujúc cez monitor počítača tie moje tri detváky nedokážem odolať a chcem sa ísť s nimi hrať. Verejne priznávam, že tieto nežné cítenia k mojim deťom vždy ukončí hlasne artikulovaná veta: "Netvárte sa, že ma nepočujete a začnite okamžite upratovať". Dokonca som presvedčená, že v rovnakom momente ako naše deti, začnú upratovať aj naši susedia. Samozrejme to nemá nič spoločné s silou môjho hlasu ale hrúbkou spoločných stien a tak, keď už je ten čas vianočný, moji drahí susedia prepáčte. Ale tri deti sú tri deti. A ak ty, pozorné oko virtuálne, máš dojem, že dnešný blog je povznesenej nálade a preto v tebe znova skrslo podozrenie, čo sa deje... Opäť Ťa sklamem, nie je to vyprchajúci vianočný punč, len čarovná radosť zo života.
Šťastné a Veselé
PS: Milý Ježiško, prosím Ťa, prečo si im nosil tú hračku, čo dookola hraje tie isté 4 tóny?